Čo robí revízneho technika Revíznym technikom

Hovorí sa, že dobrých revíznych technikov je ako „šafranu“. Toto tvrdenie môže byť opodstatnené, avšak záleží na tom, či revízny technik koná vedome na základe skúseností, požiadaviek a predpisov, alebo koná nevedome, prvoplánovo a tým sa dopúšťa chýb.

Kdo je teda dobrý revízny technik?
Ako koná revízny technik, aby neohrozoval seba či okolie?

Zo skúsenosti možno zhodnotiť, že nadobudnúť osvedčenie revízneho technika je jedna vec, ale zaujať v praxi to správne stanovisko je vec druhá. Prax ukazuje, že  revízny technik je až príliš často konfrontovaný so situáciami, kde musí rozhodovať medzi tlakom investora, stavebníka či prevádzkovateľa (vrátane tlaku ekonomického) a technickým riešením, ktoré musí spĺňať bezpečnostnotechnické požiadavky. Každý skúsený revízny technik iste potvrdí, že to nie je jednoduchá situácia, avšak každý problém má svoje riešenie.

Výkon revízie, resp. OPaOS elektrického zariadenia je zodpovedná práca.

Revízny technik je nezriedka ten, ktorý môže ako posledný zabrániť uvedeniu nebezpečného zariadenia do prevádzky a tým predísť nežiaducej situácii. Aby sa stal elektrotechnik zodpovedným revíznym technikom, mal by nadobudnúť určité predpoklady, aby mal na čom budovať tzv. dobrú prax.

„Dobrý revízny technik“ je odborník v danej oblasti s osobnostnými a technickými predpokladmi, ktorý sa neuspokojí s polovičným riešením.

Technická zvedavosť a snaha nachádzať tie správne riešenia je to, čo posúva revízneho technika v jeho vedomostiach, zručnostiach a najmä skúsenostiach.

Ďalšou súčasťou práce revízneho technika je vhodné technické vybavenie.

Jedná sa najmä o meraciu techniku a príslušenstvo, a to v takom rozsahu, ako dané zariadenie vyžaduje. Dá sa hovoriť o nepísanom pravidle, že „nie je možné vykonávať merania a skúšky ak na to nie som vhodne technicky vybavený“.

Ďalším faktom je, že vydaním osvedčenia podľa § 24 sa elektrotechnik nestane revíznym technikom v pravom slova zmysle. Revízny technik musí nadobudnúť praktické skúsenosti. V tejto veci je ideálne pracovať so skúsenejším kolegom, avšak pozor na tzv. naučené chyby. Aby začínajúci revízny technik zbytočne neprebral naučené chyby (napr. v postupoch meraní a pod.) mal by si overovať všetky tvrdenia a závery v legislatíve či normách.

Platí totiž, že akékoľvek stanovisko revízneho technika by sa malo opierať o článok normy, prípadne o právny predpis. V tejto veci by mal byť revízny technik neoblomný a v prípade zložitejšej situácie konzultovať. Príležitosť na výmenu informácii je nesporne účasť na odborných seminároch, konferenciách, školeniach, diskusiách a pod.[1]

Jedným z najdôležitejších predpokladov práce revízneho technika je práca s STN a používanie odbornej literatúry.

Revíznemu technikovi, by teda nemal chýbať prístup k normám a dôveryhodná publikácia, ktorá sústreďuje a vysvetľuje najdôležitejšie informácie o požiadavkách na elektrické zariadenia. Odborné publikácie sa síce radia medzi „technickú beletriu“ ale môžu výrazne pomôcť k objasneniu súvislostí. Odborné publikácie je vhodné vyberať ako zdroj informácii v zrozumiteľnej podobe, s odkazmi na príslušné normy a predpisy.

---

[1] Pozri napr. https://www.sez-kes.sk/ , https://www.forum.sez-kes.sk/

Použitá literatúra:

• STN 33 2000-6: 2018, Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 6: Revízia
• SAHUL, M.: Teoretické základy a praktické merania pre revíznych technikov, Bratislava SEZ-KES 2023, 2. vydanie 198 s. ISBN 978-80-99922-10-6